close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Duben 2007

Jašterica živorodá - Zootoca vivipara

23. dubna 2007 v 19:21 | Kámo |  ZOO←
Jašterica živorodá je naša najotužilejšia jašterica. Aby prežila v chladných oblastiach ako jediná z našich jašteríc rodí živé mláďatá.
Popis: Zootoca vivipara (predtým Lacerta vivipara) sa podobá najviac jašterici krátkohlavej. Je však chudšia a má väčšie šupiny. Sfarbenie máva zväčša bridlicovohnedé, s tmavými pozdĺžnymi pásikmi na chrbte a bokoch. Spodnú časť tela majú modrosivú, jemne žltú prípadne červenú, ktorá pri hrdle prechádza do bledomodrej alebo ružovej farby. Sú známe svetlé varianty, ale aj vyložene melanické formy. Variabilita v sfarbenia je daná širokým pásmom rozšírenia tohto druhu. Mláďatá bývajú hnedé až hnedočierne s malými bledými škvrnami. Zimu prespáva v bútľavých pňoch alebo v skalnatých štrbinách do ktorých zalieza už v septembri. Zimovanie u nej končí často už v marci - apríli, vo vyšších polohách o niečo neskôr.

Jašterica živorodá - pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie: Jašterica živorodá má najväčší areál výskytu zo všetkých suchozemských plazov. Je rozšírená vo veľkej časti palearktické oblasti. Vyskytuje sa od Írska, cez celú Európu a Sibír až po ruský ostrov Sachalin. Na sever zasahuje vysoko za polárny kruh až po 70° severnej zemepisnej šírky. V Európe nežije na Pyrenejskom polostrove a južne od Álp. V týchto južných oblastiach sa vyskytuje v nadmorskej výške až 3000 m.n.m. Chýba taktiež na južnej Ukrajine, v južnom povodí rieky Volga a na Kaukaze. V oblastiach za polárnym kruhom je aktívna len 3 mesiace, zvyšok roka prespí (3/4 roka). Rýchle osídlenie nových oblastí uľahčila tejto jašterici práve schopnosť rodiť živé mláďatá, keďže nie je závislá od výskytu substrátu vhodného na inkubáciu vajíčok.

Jašterica živorodá - areál rozšírenia v Európe
Biotop: Jašterica živorodá obýva veľa biotopov s rozdielnymi klimatickými podmienkami. Väčšinou ju nájdeme v blízkosti vodných zdrojov, na miestach kde sa môže vyhrievať na slnku, na vyvýšených kamenistých, alebo skalnatých plochách s možnosťou úkrytu v hustých rastlinných porastoch poprípade v skalných štrbinách. Často preferujú okraje zalesnených plôch. Najväčšie koncentrácie výskytu sú na rúbaniskách po ťažbe dreva, kde je dostatok úkrytov a potravy. Na týchto miestach je možné vidieť pokope aj viacero jedincov, dokonca aj dospelých samcov. Tí mimo obdobia párenia neprejavujú zvýšenú agresivitu a teritoriálne správanie.
Veľkosť: S dĺžkou 15-18 cm patrí k našim najmenším jaštericiam.

Jašterica živorodá
Potrava: Ich potravu tvoria pavúky, hmyz, mäkkýše, ale aj máloštetinaté červíky a stonožky. Prirodzenými nepriateľmi jašteríc živorodých sú malé šelmy a dravci. Mláďatá ale aj dospelé jedince, sú dôležitou zložkou potravy mladých vreteníc severných a užoviek hladkých .
Pohlavie: Samce majú často brušnú časť zafarbenú výrazne do červena alebo žlta s čiernymi bodkami a to predovšetkým počas doby párenia. Najlepším poznávacím znakom sú však femorálne póry na spodnej strane zadných nôh, ktoré sú dobre badateľné u starších samcov. Samice tieto póry nemajú. Ich brucho je bledej až béžovej farby s ojedinelými bodkami alebo škvrnami.
Rozmnožovanie: Po ukončení zimovania samce opúšťajú úkryty o 14 dní skôr než samice. Samce bránia svoje teritória a ihneď sa pária so samicami často ešte v blízkosti zimovísk. Samce sa samiciam pri párení zahryznú do chrbta tak pevne, že zranenia vidno po celý rok. Po párení sa samec ešte dlho zdržuje v blízkosti samice. Jašterica živorodá je vajcoživorodým (ovoviviparným) druhom. Samici sa po 3 mesiacoch gravidity liahne v priemere 5-7 niekedy až 12 mladých jašteričiek. Na svet prichádzajú v priehľadných obaloch, ktoré po krátkej dobe opúšťajú. Nejde teda o pravú živorodosť ako je tomu napríklad u cicavcov. Po vyliahnutí každého mláďaťa sa samička posunie o 1-2 kroky a preto mláďatá stoja v rade za sebou . Časový interval liahnutia medzi každým ďalším jedincom je 3-10 minút. Liahnutie prebieha vo večerných hodinách alebo v noci, pravdepodobne aby boli šance na prežitie mláďat vyššie. Mláďatá sú veľmi malé, cca. 40mm, zafarbením sú o niečo tmavšie než dospelí jedinci. Dospievajú v 2-3 rokoch života.

Jašterica živorodá
Ochrana: Jašterica živorodá (zootoca vivipara, synonymum lacerta vivipara) je ohrozeným druhom plazov SR. Početnosť populácie jašterice živorodej sa znižuje v dôsledku obývania vhodných biotopov. V mnohých častiach svojho areálu, kde nie sú poškodené pôvodné biotopy, je táto jašterica pomerne hojná. Pre ochranu druhu je preto nutné zachovať doteraz neporušené biotopy a stanovištia, stabilizovať hydrologické pomery a obmedziť nadmerné používanie chemických látok v lesníctve. V zachovaných oblastiach pri dostatočnej početnosti populácie táto jašterica ako predátor reguluje množstvo škodlivého hmyzu.
Výskyt u nás: Na našom území žije v horských oblastiach na vlhkých biotopoch, pri potokoch, rašeliniskách, lesných lúkach a čistinkách. Na Slovensku obýva Malé Karpaty, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kremnické pohorie a Slovenské rudohorie, ale vyskytuje sa aj na Žitnom ostrove a vo Východoslovenskej nížine. Slovenské nížinné lokality patria medzi najnižšie položená miesta výskytu (do 120 m n. m.). Populácie z Východoslovenské nížiny boli popísané ako samostatný poddruh Lacerta vivipara pannonica, ktorý však mnohými autormi nie je uznávaný.

Jašterica živorodá - areál rozšírenia na Slovensku

Jašterica zelená - Lacerta viridis

23. dubna 2007 v 19:21 | Kámo |  ZOO←

Jašterica zelená - Lacerta viridis

Naša najväčšia a jedna z najkrajších jašteríc. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom.
Popis: Tieto teplomilné jašterice sú prekrásne až exoticky sfarbené. Ako jedna z mála jašteríc dokáže šplhať po stromoch. Je aktívna cez deň, v letných mesiacoch dopoludnia a navečer. V suchých obdobiach sa aktivita jašteríc znižuje. Najpresnejším určovacím znakom (hlavne pri mláďatách) sú dva nosné štítky nad sebou a malý záhlavný štítok v tvare trojuholníka. Žiadna iná naša jašterica tieto znaky nemá. Zimu prečkávajú v rôznych dierach v pôde, skalách a stromoch. Diery upchávajú hlinou a iným prírodným materiálom. K zimnému spánku sa ukladajú koncom septembra až v októbri. Mláďatá aj neskôr, keďže potrebujú nabrať čo najviac síl. Na jar sa prebúdzajú neskôr ako iné jašterice, väčšinou až v priebehu apríla.

Jašterica zelená - pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie: Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. Chýba iba v južnom Španielsku a Portugalsku a na ostrovoch Stredozemného mora. Na východe zasahuje nesúvisle až na ľavý breh Dnepru. Najsevernejšia izolovaná populácia je v nížinách Poľska.

Jašterica zelená - areál rozšírenia v Európe
Biotop: Ide o teplomilnú jaštericu, ktorá vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru, ako sú skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, na okrajoch lesov, pastvinách a vinohradoch. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m. Zimuje v podzemných úkrytoch, v skalných štrbinách alebo v dutinách stromov. Na jar sa objavuje až koncom marca, obdobie aktivity končí už v septembri, najneskôr začiatkom októbra, iba mladí jedinci sa ukladajú k zimnému spánku o niečo neskôr.

Jašterica zelená - samice s rôznym sfarbením
Veľkosť: V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí našu najdlhšiu a najväčšiu jaštericu v strednej Európe. To znamená, že potrebuje aj najväčšie množstvo potravy čo z nej robí najužitočnejšie jaštericu Slovenska (z pohľadu množstva hmyzu).
Potrava: Jašterica zelená je dravá, živí sa väčším hmyzom, výnimočne aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Mláďatá sa živia drobným hmyzom. Sú známe aj prípady kanibalizmu, keď dospelí jedinci požierajú vlastné mláďatá.
Pohlavie: Samce majú žltozelený chrbát prechádzajúci do bledožltého brucha. Temeno hlavy majú hnedé prípadne olivovozelené. V období párenia majú azúrovomodré celé podhrdlie. Samičky mávajú bledšie sfarbenie ako samce. Zelená prechádza od chrbta smerom k bokom do hnedej farby s čiernymi a belavými škvrnami. Farba závisí vo veľkej miere od lokality a veku. Mláďatám ako aj niektorým dospelým jedincom chýba zelené sfarbenie. Sú známe dokonca prípady nálezu úplne čierneho jedinca.

Jašterica zelená - krásne vyfarbený samec
Rozmnožovanie: Obdobie párenia začína koncom apríla a môže trvať až do júna. Samce o samičku zúrivo bojujú, dokonca môžu jeden druhé odtrhnúť aj chvost. Počas párenia žije samec so samičkou aj niekoľko dní, pravdepodobne preto aby zabezpečil, že sa nebude páriť s ďalšími samcami. Počas júna a júla (6-8 týždňov od párenia) znáša samica 5 až 25 bielych vajec, ktoré sú 18-20mm veľké. Kladenie vajec môže trvať aj dve hodiny. Vajíčka samica zahrabe na suchom mieste(obyčajne do piesku) a navŕši na ne kôpku až do výšky 7 cm. Podľa teploty sa mláďatá liahnu v auguste až v septembri(cca. 8 týždňov od nakladenia). V chladných rokoch sa môže, vývoj zárodku predĺžiť až do jesene. Zárodok sa potom obvykle podchladí a odumrie alebo sa vyliahne oslabené mláďa, ktoré už nestačí získať dostatočné zásoby na prezimovanie a hynie. Po vyliahnutí merajú cca. 8-10cm a do zimy vyrastú až so 12 cm(aj s chvostom). Jašterice pohlavne dospievajú v 3. roku života.

Jašterica zelená - pohľad zblízka
Ochrana: Prežitie jašterice zelenej na väčšine lokalít je neisté pre veľmi silné narušenie biotopov. Základom ochrany jašterice zelenej je uchovanie biotopov, na ktorých druh žije, pred devastáciou a zničením. Početnosť tohto druhu je však v rôznych častiach krajiny značne rozdielna a tým sa líši aj bezprostredný stupeň ohrozenia. V južnej časti svojho areálu je miestami hojná. V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov. U malých izolovaných populácií môže byť aj rozsahom malý zásah príčinou rýchleho zániku celej populácie. Príkladom môže byť chov domácich zvierat (napr. mačiek, domácej hydiny, pávov a pod.) na miestach výskytu neveľkých populácií alebo vypaľovanie trávy.
Výskyt u nás: Oblasť rozšírenia sa tiahne od Záhoria cez úpätie Malých Karpat, ktoré zasahuje až k Bratislave. Ďalej na strednom toku Váhu a Nitry a na dolnom toku Hronu. Najpočetnejšia je v Slovenskom krase. V tejto oblasti sa vyskytuje v súvislom areáli. Na Muránskej planine vystupuje až do výšky 1000 m n. m. Na východe zasahuje do CHKO Vihorlat.

Jašterica zelená - areál rozšírenia na Slovensku

Jašterica krátkohlavá-Lacerta agilis agilis

23. dubna 2007 v 19:20 | Kámo |  ZOO←
Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.
Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca.

Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)
Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír.

Jašterica krátkohlavá - areál rozšírenia v Európe
Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám.

Samec jašterice obyčajnej
Veľkosť: Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost.
Potrava: Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus.

Subadultný samec Lacerta agilis
Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.

Samec jašterice obyčajnej
Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.

Samica Jašterice obyčajnej
Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.
Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.

Jašterica krátkohlavá - areál rozšírenia na Slovensku
Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.


Krásne srdce z vtákov

15. dubna 2007 v 8:07 | Kámo |  Láska


Zábavné obrázky

15. dubna 2007 v 8:05 | Kámo |  Zábavné obrázky
Chudák koťátko.....==))
Tady je někdo chytrej.....
Sýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýrrrrrr
Co dokáže 6 piv....
Cyklisty to bude bolet.....
Hmmmmmmmmm...
Pravda o Buchovi odhalena....
Poslední fotka před smrtí....=((
Tak on už i Krakonoš.....
Správnej rocker....
A to se vyplatí...=)
Primabaleríny......=)
To je luxus....==)



Návod pre muža

14. dubna 2007 v 16:52 | Kámo |  Zábavné obrázky



Nájdi psa

14. dubna 2007 v 16:50 | Kámo |  Zábavné testy

Skvelý most

14. dubna 2007 v 16:50 | Kámo |  Zábavné obrázky

Zvieratá z jedla

14. dubna 2007 v 16:49 | Kámo |  Zábavné obrázky


Záznam 13.4.2007-Piatok 13.!

13. dubna 2007 v 20:20 | Kámo |  Môj denník
Hoyte, dnes som bola vonku s mojou naj.kamoškou a ako vždy sme odrbávali ľudí (ohovárali :D).Najprv sme si išli pre loptu ,že si zahráme volejbal.To nás po chvíli unavilo a šli sme sa prechádzať.Keď sme sa tak prechádzali okolo potoka zrazu sa mi lopta pošmykla a odfrčala rovno do potoka.Tak sme rýchlo bežali dolu tým menším kopcom pre ňu .Nevedeli sme ako ju chytiť.Len sme zrazu uvideli ,že priplavovala na druhý breh tak sme rýchlo bežali cez most.Ešte štastie ,že ho pred mesiecom tam postavili, pretože iný v blízkosti nieje.Keď sme boli na druhej strane ja som šla zas dole tým mini kopcom :D pre loptu.Trochu som sa bála pretože ten potok bol trošku hlboký a kopec strmší ale nakoniec som tú loptu zachránila.Teda powiem Vám, že tento piatok 13. som prežila ako sa patrí :D

Nájdete rozdiely?

13. dubna 2007 v 19:06 | Kámo |  Optiklamy
Hledejte 8 rozdílů...:)
Can you find the differences?Can you find the differences?

.
.
.
.
.
řešení
Did you find the differences?


6 rozdílů
Can you find the differences?Can you find the differences?

.
.
.
.
.
.
řešení:
Did you find the differences?


5 rozdílů
Can you spot the difference?Can you spot the difference?

.
.
.
.
.
řešení:
Can you spot the difference?

6 rozdílů
Can you find the differences?Can you find the differences?

.
.
.
.
řešení:
Did you find the differences?

Deň narcisov

13. dubna 2007 v 14:13 | Kámo |  Rôzne sdelenia
Hoyte ako už iste viete dnes je deň narcisov.Tak tu som pre vás zohnala nejaké logá a narcisy.

New desing 3!

12. dubna 2007 v 19:53 | Kámo |  New desing
Hoyte je tu nový desing!Tak čo páči sa Vám???
Tu je starý: