Story
28. května 2007 v 17:57 | By Rebelka
Šťastie v nešťastí časť 2.
Alexandra čumela na mobil ako obliata studenou vodou s otvorenými ústami.Kto jej to asi mohol napísať?Číslo bolo neznáme...Potom zavolala svojej naj.kamoške Kike ,ktorá bola asi najväčšou prieberčivou babou keď išlo o chalanov , tiež si aj nechávala ich čísla keby dačo.Preto jej zavolala či newie od ktorého chalana ide, ale márne Kika žiadne také číslo v mobile nemala.Kika jej preto navrhla:,,Saši zavolajmu ,a možno ti powie kto to je"Ale Alexandry to bolo trapné mu volať.Nevedela či na to ihrisko ísť má alebo nie dlho sa rozhodovala, napokon sa rozhodla , že pôjde ,ale Kika nech ide s ňou aby ju istila pre každý prípad...
Pokračovanie nabudúce...
20. května 2007 v 18:26 | By Rebelka
Šťastie v nešťastí časť 1.
Bol príšerný deň-pršalo .Alexandra sedela pri okne a dívala sa skrz kvapky na okolie.Bola smutná , mala už 15 ,ale žiadnu lásku za sebov.Iné jej vrstovníčky mali už aj 5-tich, ale ona nie.Zrazu jej prišla SMS-ka, Alexandra zdvihla mobil zo stolíka a prečítala si SMS-ku.Vnej stálo :"Musím Ťa vidieť prosím príť na ihrisko."
Pokračovanie nabudúce...
20. května 2007 v 18:24 | By Rebelka
Hoyte!
Budem písať poviedku na pokračovanie, ktorá sa volá Šťastie v nešťastí nebude to len tak nejaká obyčajná poviedka pretože vždy pod čaťov poviedky budú ankety a tými anketamy môžete opvlivniť celý príbeh. Ale ak sa stane , že nebude nikdy zahlasované zruším anketu .Tak prosím hlasujte.Dúfam, že poviedka sa Vám bude páčiť a ,že si vnej nájdete kúsok seba.
12. května 2007 v 14:37 | By Rebelka
V Číně měl jeden nosič vody 2 velké hliněné nádoby.
Visely na obou koncích klacku, který nosil na krku.
V jedné byla prasklina, naproti tomu ta druhá byla dokonalá a vždy nesla plnou míru vody.
Na konci dlouhé cesty, která trvala od potoku až k domu, měla prasklá nádoba vodu už jen do polovičky.
Dva celé roky to takto šlo, nosič vody nosil do domu každý den jen jednu a půl nádoby vody.
Samozřejmě dokonalá nádoba byla pyšná na svůj výkon, vždyť přinesla pokaždé všechnu vodu.
Ale chudák prasklá nádoba se styděla za svoji nedokonalost a cítila se uboze, protože je schopná jen polovičního výkonu.
Po dvou letech soužení oslovila nosiče u potoka: Stydím se, protože voda teče po celou cestu domů.
A nosič jí odpověděl: Všimla jsi si, že kytky rostou jen na tvojí straně chodníku a ne na straně druhé?To proto, že jsem vždy věděl o tvém nedostatku a na tuto stranu cesty jsem rozséval semena květin.
To ty jsi je každý den zalévala, když jsme se vraceli domů.
Dva roky sbírám tyto krásné květiny, abych si ozdobil svůj stůl.
Kdybys nebyla taková, jaká jsi, tak by tato krása nemohla rozzářit můj domov.
Všichni máme své osobité chyby.
Všichni jsme prasklé hliněné nádoby.
Ale tyto praskliny a chyby, které jsou v každém z nás, dělají náš život tak velmi zajímavým a vzácným.
Jen každého musíme přijmout takového, jaký je a uvidět v něm to dobré.
Přeji krásný den všem svým prasklým hliněným nádobám - přátelům.
10. dubna 2007 v 8:56 | Kámo and Peto
Šla jsem na párty, a pamatuju si, co jsi mi řekla. Řekla jsi mi, abych nepila, mami. Tak jsem si místo alkoholu, dala nealko. Byla jsem na sebe hrdá, přesně jak jsi řekla, že budu. Tak jsem nepila a řídila. Kamarádi si mysleli, že můžu. Zvolila jsem si správně, a rada od tebe byla taky správná.
Párty skončila, a lidi se rozešli. Nastoupila jsem do auta, jistá, že se dostanu domů celá. Nikdy jsem nevěděla, co přijde, mami. Něco, co jsem nečekala. Teď ležím na chodníku, a slyším policajta jak říká, "ten co zapříčinil tu nehodu byl opilý". Mami, jeho hlas zní, tak velmi daleko. Moje krev je všude kolem mě, a zkouším neplakat. Slyším doktora jak říká, to děvče umírá. Jsem si jistá, že ten chlapík neměl ani tušení co se stalo, když byl opilý, protože si vybral pít a jezdit. A já teď musím umřít. Tak proč, to lidé dělají, mami když ví, že to ničí jejich životy? A teď bolest zabíjí mě, jak sto bodajících nožů. Vzkaž sestře, aby se nebála, mami. Vzkaž tátovi, aby byl statečný, a že přijdu do nebe.
Napište "Daddy's Girl" na můj hrob.
Někdo mu přece mohl říct, že není správné pít a jezdit. Možná jeho rodiče mohli a já bych byla naživu. Můj dech se zkracuje, mami. Vážně se začínám bát. Toto jsou moje poslední chvíle a já jsem nepřipravená. Přeju si, aby si mě mohla držet mami, když tu ležím a umírám. Chtěla bych ti říct "Mám tě ráda, mami!"
Takže tě mám ráda a SBOHEM.

10. dubna 2007 v 8:55 | Kámo and Peto
10. dubna 2007 v 8:55 | Kámo and Peto
Kde bolo, tam bolo, žilo raz jedno dievčatko, ktoré raz oskalpovali indiáni, a preto ho všetci volali, Červená Čiapočka. Dievčatko to bolo milé, iba trochu neposedné. Jedného dňa jej milujúca mamička rozopla putá a hovorí:
-"Stará mama, ktorá býva v domčeku v lese mi poslala esemesku, že je chorá. Zober je tento koláč z minulého týždňa, dva nízkotučné jogurty po záruke, a toto silné víno, to ju hádam konečne dorazí!"
-"Ach mamička, neposielaj ma do lesa, les je plný nebezpečenstiev!"
Hlaveň revolvera kalibru deväť milimetrov čiapočku presvedčila, že rodičom sa nemá odvrávať. Natrela si teda podpazušie anti-perspirantom Rexon, ktorú ju ešte nikdy nesklamal a cupitá po lese, pospevujúc si:
-"Ja sa vlka nebojím, a ja vlka nechytím!"
Vtom spoza stromu vyskočil vĺčko:
-"Fuj ti kokso, ale som sa ťa zľakol!"
Prizrela sa mu lepšie sa vraví:
-"Akú máš krásne chlpatú hruď," riekla a pošimrala ho po mieste, kde by mohol byť približne chvost. Vlk bol razom ktorý ako baránok.
-"A kamže si sa vybrala, Čiapočka?"
-"Ach vĺčko, stará mama je chorá, nechce sa jej na druhý svet, nemohol by si nám helfnúť."
-"Nemaj boj, budem ti na dobrej pomoci," rečie psovitá šelma a zmizne v lese. Ponáhľal sa vlk domčeka odpojil signalizačné zariadenie, pracovníka strážnej služby nechal spať, vošiel dnu, uvidel starú mamu a hovorí:
-"Bože, ty si ale na zožratie!"
Ako povedal, tak aj urobil. Predtým však starú mamu vyzliekol. Keďže bol starý fetišista, obliekol si ženský odev a šup, šup do postele. Čiapočka zatiaľ v lese vychvastala všetko víno, a mierne otrávená životom a poriadne alkoholom vošla do domčeka. Starú mamu videla mierne rozmazanú a chlpatú a vraví:
-"Ahoj bobor. A čo máš také silné zuby?"
A vlk na to:
-"Ty trúba, najprv sa máš pýtať na oči!."
-"Ja trúba, najprv sa mám pýtať na oči! Prečo ich máš také veľké?"
-"Lebo som si vypila."
-"A prečo máš také veľké uši?"
-"Prestaň Čiapočka, veď to som ja, vlk!"
-"A prečo ležíš v babičkinom koši z bielizňou?"
-"Preto, že všetko bolo také mäkučké, až som zaspal."
-"A, čo stará mama?"
-"Stará mama? Tá mi teda poriadne dlho leží v žalúdku."
-"Veď aj mne, aj mne," zašepkala zmyselne Čiapočka a pritúlila sa k vlkovi.
-"Viem čakáte na horára, ale horár nepríde."
Les, v ktorom bývala stará mama po roku 1992 zobrali štátnym lesom a vrátili pôvodným majiteľom, teda starej mame. Lenže tá záhadne zmizla a dodnes sa nič nevyriešilo. Mamička a Čiapočka záhadne zbohatli na predaji dreva , ale nakoniec im to bolo nanič, pretože obidve zožral vlk. Raz darmo, svet dnes patrí mladým, dynamický dravcom.

10. dubna 2007 v 8:54 | Kámo and Peto
Hoyte, je tu prvá časť fotorománu.Tento fotoromán je z časopisu Kamarát.Prosím nekopírujte ho.Ak chcete predsa ho zkopírovať prosím uvedte zdroj časopisu Kamarát , ale aj môj.Za pochopenie ďakujem.
1.Časť:Nová láska