ZOO←
23. dubna 2007 v 19:41 | Kámo
Vlk európsky (Canis lupus lupus)
Dĺžka tela: 100 - 160 cm
Dĺžka chvosta: 30 - 50 cm
Výška v kohútiku: 50 - 100 cm
Hmotnosť: 15 - 80 kg
Dĺžka gravidity: 61 - 63 dní
Počet mláďat: 4 - 7
Pôrodná hmotnosť mláďat: 300 - 500 g
Pohlavná dospelosť: 1 - 3 roky
Dĺžka života: v prírode menej ako 10 rokov, v zajatí viac ako 20 rokov
Potrava: veľké kopytníky, malé cicavce, domáce zvieratá
Nepriatelia: človek
Spôsob života: vytvára svorky 5 - 8 jedincov s prísnou hierarchiou
Výskyt: lesy severnej, strednej a východnej Európy
23. dubna 2007 v 19:40 | Kámo
Tiger sumatranský (Panthera tigris sumatrae)
Rozšírenie: tropické lesy Sumatry
Rozmery: dĺžka tela 140 - 280 cm, dĺžka chvosta 60 - 110 cm, výška v kohútiku 80 - 110 cm, hmotnosť samca 180 - 280 kg, hmotnosť samice 115 -185 kg
Potrava: veľké a stredné kopytníky - jelene, byvoly, divé svine, ale aj menšie cicavce
Spôsob života: žije samotársky okrem obdobia párenia, teritórium si značkuje močom, výkalmi, driapaním kôry stromov, korisť si po ulovení odťahuje do úkrytu
Rozmnožovanie: gravidita 102 - 112 dní, samica rodí 2 - 4 mláďatá s pôrodnou hmotnosťou 780 - 1600 g, pohlavná dospelosť u samíc v 3 - 4 a u samcov v 4 - 5 roku života
Dĺžka života:12 - 18 rokov, v zajatí až 25
Zvláštnosti: miluje vodu, je to výborný plavec, občas loví ryby, rev tigra počuť na vzdialenosť asi 3 km, samci majú malú obrysovú hrivu
Početnosť: klesajúca (max. 500 jedincov v prírode), kvôli strate a deštrukcii biotopu (konflikt s človekom kvôli životnému priestoru), strate koristi, nekontrolovanému lovu kvôli kožušine a tradičnej východoázijskej medicíne, patrí k ohrozeným druhom živočíchov
23. dubna 2007 v 19:39 | Kámo
Tiger indický (Panthera tigris)
Rozšírenie: subtropické a tropické lesy Indie, Bangládéša, Nepálu a Číny
Hmotnosť: 100 - 200 kg
Potrava: vodné byvoly, jelene, kozy, divé svine, gaury
Spôsob života: samotársky
Gravidita: 102 - 112 dní
Počet mláďat: 2 - 3
Dĺžka života: 12 - 18 rokov, v zajatí 25 rokov
Početnosť: klesajúca kvôli pytliactvu a deštrukcii biotopu
Naše biele tigre:
Samec Achilles, narodený 10. 5. 2002 v ZOO Liberec
Samica Shilang, narodená 27. 8. 2005 v ZOO Cerza Lisieux (Francúzsko)
Biely tiger je zvláštnou formou tigra indického. Biele sfarbenie srsti je znakom čiastočného albinizmu (nedostatok farbiva). Od pravých albínov sa líši modrým sfarbením očí a sfarbením nosa, tlamy, očných viečok a vankúšikov na labách, ktoré je červenkasté a nie ružové. Biela farba srsti opticky zväčšuje telo zvieraťa, pruhy sú hnedé až tmavo sivé.
Prvý biely tiger bol v prírode odchytený v Indii v roku 1951 a dostal sa do súkromnej zbierky maharadžu z Rewy.
Dnes žije v zajatí len niekoľko stoviek bielych tigrov v súkromných zbierkach či v zoologických záhradách. Biele tigre chované v zoologických záhradách sú vzácnosťou a populárnou atrakciou pre návštevníkov.
Najznámejšia chovná skupina bielych tigrov v strednej Európe sa nachádza v českej ZOO Liberec, ktorá zahájila úspešný chov v roku 1994 s prvým odchovom mláďat v roku 2002.
23. dubna 2007 v 19:37 | Kámo
Rys ostrovid (Lynx lynx)
Je našou najväčšou mačkovitou šelmou. Obýva hlboké lesy Európy a Ázie. Loví za šera a v noci. Jeho korisťou sú choré a slabé srnce, vtáky a drobné cicavce. Žije samotársky okrem obdobia párenia a starostlivosti o mláďatá. Samec nosí samici a mláďatám potravu. Matka učí mláďatá loviť a samec sa vracia do svojho teritória. Rys sa v minulosti bežne vyskytoval v našich lesoch. Avšak nadmerný lov a výrub lesov spôsobili jeho úbytok a v celoeurópskom meradle sa pokladá za ohrozený druh.
23. dubna 2007 v 19:37 | Kámo
Puma americká (Puma concolor)
Dĺžka tela tejto mačkovitej šelmy je okolo 180 cm, chvost má dĺžku 60 - 90 cm. V kohútiku dosahuje výšku 56 - 78 cm a celková hmotnosť pumy sa pohybuje od 30 do 100 kg. Žije samotársky, jej teritórium má rozlohu približne 50 km2. Obýva celú Ameriku od polopúští, cez dažďové lesy až po vysokohorské oblasti. Samica je po oplodnení gravidná 92 - 96 dní. Rodí 2 - 4 mláďatá s hmotnosťou 1,5 kg. Mláďatá dospievajú v 1,5 až 2 rokoch života. Puma sa dožíva 15 až 18 rokov. Loví rôzne živočíchy až do veľkosti jeleňa, často aj hospodárske zvieratá, preto ju človek takmer vyhubil. Zvláštnosťou je, že má zadné nohy dlhšie ako predné, výborne šplhá po stromoch a dobre sa pohybuje po skalách.
23. dubna 2007 v 19:36 | Kámo
Lev juhoafrický (Panthera leo krugeri)
Rozšírenie: trávnaté a krovinaté africké savany
Rozmery: výška v kohútiku 80 - 110 cm, dĺžka chvosta 70 - 105 cm, dĺžka tela samca170 - 190 cm, dĺžka tela samice 140 - 175 cm, hmotnosť samca 150 - 250 kg, hmotnosť samice 120 - 180 kg
Potrava: obvykle veľké a stredné kopytníky - zebry, gazely, antilopy, ale aj drobné cicavce a mláďatá žiráf, hrochov, nosorožcov
Spôsob života: jediná sociálne žijúca veľká mačka, vytvára skupiny 7 - 10 jedincov (výnimočne 20 - 30 jedincov), samice a mladé jedince (samice aj samci) lovia, v skupine žijú aj 2 - 3 dospelí samci chrániaci teritórium skupiny, teritórium značkujú močom a revom, ktorý je počuť na vzdialenosť až 8 km
Rozmnožovanie: gravidita 100 - 116 dní, samica rodí 2 - 4 škvrnité mláďatá s pôrodnou hmotnosťou 1300 g, pohlavná dospelosť u samíc v 3 roku a u samcov v 5 - 6 roku života
Dĺžka života: 12 - 15 rokov, v zajatí až 25
Zvláštnosti: chvost zakončený štetkou z čiernych chlpov s rohovitým tŕňom, samec má hrivu, ktorá ho chráni pred prudkými údermi láb pri súbojoch, v prírode im konkurujú leopardy a hyeny škvrnité, biela forma sa vyskytuje vzácne aj v prírode
Početnosť: klesajúca, kvôli strate a deštrukcii biotopu (konflikt s človekom kvôli životnému priestoru), strate koristi a nekontrolovanému lovu, patrí k ohrozeným druhom živočíchov
23. dubna 2007 v 19:35 | Kámo
Leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya)
Rozšírenie: tropické lesy Srí Lanky
Rozmery: dĺžka tela 95 - 167 cm, dĺžka chvosta 60 - 97 cm, výška v kohútiku 50 - 75 cm, hmotnosť 30 - 80 kg
Potrava: malé a stredné kopytníky, opice, nelietavé vtáky, v núdzi aj drobné živočíchy
Spôsob života: žije samotársky okrem obdobia párenia, ale niekedy aj v pároch a rodinných skupinkách a to najmä druhy obývajúce dažďové lesy, púšte,
hory, teritórium si značkuje močom a driapaním kôry stromov
Rozmnožovanie: gravidita trvá 90 - 105 dní, samica rodí 1 - 6 mláďat s pôrodnou hmotnosťou 500 - 600 g
Dĺžka života: v prírode viac ako 15 rokov a v zajatí viac ako 23 rokov
Početnosť: klesajúca kvôli deštrukcii prostredia a nekontrolovanému lovu, patrí k ohrozeným druhom živočíchov
23. dubna 2007 v 19:34 | Kámo
Jaguár americký (Panthera onca)
Rozšírenie: tropické lesy Južnej a Strednej Ameriky
Rozmery: dĺžka tela 100 - 180 cm, dĺžka chvosta 40 - 70 cm, výška v kohútiku 55 - 76 cm, hmotnosť 30 - 150 kg
Potrava: cicavce od tapíra až po myši, korytnačky, ryby
Spôsob života: žije samotársky okrem obdobia párenia, teritórium si značkuje močom, trusom a škriabaním kôry stromov, dobre šplhá po stromoch, kde odpočíva
Rozmnožovanie: gravidita 90 - 105 dní, samica rodí 1 - 4 mláďatá s pôrodnou hmotnosťou 700 - 900 g, pohlavná dospelosť medzi 3 - 4 rokom života
Dĺžka života: 10 - 12 rokov, v zajatí až 22 rokov
Zvláštnosti: miluje vodu, je to výborný plavec, rád loví ryby
Početnosť: klesajúca kvôli devastácii dažďových pralesov a nekontrolovanému lovu, patrí k ohrozeným druhom živočíchov
23. dubna 2007 v 19:33 | Kámo
Lemur katta
(Lemur catta)
Obýva suchšie lesy na juhu Madagaskaru. Živí sa ovocím, listami, kvetmi, kôrou stromov, bylinami. Pári sa v apríli a gravidita trvá 4,5 mesiaca. Samica rodí zvyčajne jedno mláďa, ktoré nosí prvé dva týždne na bruchu, neskôr na chrbte. Lemur sa v priemere dožíva 20 rokov. Žije v skupinách, ktoré vedie skúsená samica. Samci pravidelne migrujú. Je to denný živočích, častejšie sa zdržuje na zemi ako iné lemury. V čase párenia samce medzi sebou bojujú a vylučujú páchnúci sekrét zo zápästných žliaz. Ich hlasné volanie je počuť na vzdialenosť 1 km. Sú ohrozené ničením lesov a lovom.
23. dubna 2007 v 19:29 | Kámo
Čeľaď psovitých šeliem tvorí 35 druhov a patrí sem aj skupina plemien domestikovaných psov. Nájdeme v nej veľké plemená, napríklad nemeckú dogu, ale aj drobné psy, akým je čivava. Iné psovité šelmy sú kuon horský, pes hyenovitý, líška alebo šakaly. Psy sú dobrí bežci, stavbou tela uspôsobení na lov koristi v otvorených priestranstvách. Mnohé psovité šelmy, trebárs vlky dingovia, žijú v spoločenstvách nazývaných svorky. Každá svorka má svojho vodcu, ostatní sú mu viac či menej podriadení. Dobre vycvičený pes by mal považovať svojho pána za vodcu svorky a plniť jeho príkazy.
23. dubna 2007 v 19:28 | Kámo
Kone boli celé tisícročia, než ľudia vynašli vlaky a automobily, rýchlam a spoľahlivým dopravným prostriedkom. Tieto pôvabné zvieratá sú totiž nielen veľmi rýchle, ale aj inteligentné, a tak ich možno ľahko vycvičiť. Dnes žije na Zemi viac než 75 miliónov domestikovaných koní a je ich vyše 100 plemien. Do čeľade koňovitých zaraďujeme okrem koní aj somáre a zebry. Krížence koní a somárov sú muly a mulice. Pre kone sú charakteristické vysoké končatiny, chodidlá ukončené kopytami, dlhý chvost a hriva na šiji. Citlivý čuch, dobrý zrak a výborný sluch svedčia o tom, že kone sú vždy v strehu, pripravené ujsť pred nebezpečenstvom. Kone, somáre a zebry sa živia takmer výlučne trávami, ktoré spásajú ostrými prednými zubami.
23. dubna 2007 v 19:28 | Kámo
Samica králika divého vrhne ročne 10-40 mláďat, preto sa králik stal jedným z najrozšírenejších cicavcov na Zemi. Jeho pôvodnou vlasťou je juhozýápadná Európa, konkrétne Španielsko. Odtiaľ sa rozšíril takmer do celého sveta. Králiky dokátu v okolí svojej kolónie spásť všetky rastliny, a tak ich premhnoženie neraz oprináša problémy. Od 50. rokov nášho storočia sa početné stavy králikov z času na čas prerieďujú v dôsledku infekčnej choroby. Králiky spolu so zajacmi a pískavkami patria do radu zajacov. Zajace aj králiky sú výborní bežci - zajac poľný vie bežať rýchlosťou až 70km/hod. Majú dobre vyvinuté zmysly, hlavne zrak a sluch. Hlodavými prednými zubmi odhryzávajú trávu, listy, korienky a v zime aj kôru. Králiky v okolí svojej nory zužitkujú ozaj všetko, ráno požierajú dokonca i svoj trus; strávia tak aj inak ťažko stráviteľné rastlinné časti. Zajace rodia vidiace a osrstené mláďatá, králičie mláďatá sú naopak slepé a holé.
23. dubna 2007 v 19:27 | Kámo
Medvede sa často správajú veľmi nevypočítateľne, a tak patria k najnebezpečnejším zo všetkých živočíchov. Na svete žije sedem druhov medveďov. Najväčšie z nich sú medveď biely a medveď hnedý kodiak. Medveď hnedý kodiak je zároveň najťažším mäsožravcom; urastené jedince vážia aj vyše tony. Najmenší z medveďov je medveď malajský. Medvede sú mohutné, zavalité zvieratá. Zaraďujeme ich k mäsožravcom, no na ich jedálnom lístku je aj mnoho chodov rastlinného pôvodu. Známa bielo-čierna panda bambusová, dosahujúca hmotnosť okolo 135 kg, je blízka príbuzná medveďov. Je to dnes jedno z najvzácnejších zvierat. Panda červená je v porovnaní s ňou omnoho menšia. Medvede i pandy majú slabší zrak, preto pri hľadaní potravy uplatňujú najmä čuch.
23. dubna 2007 v 19:26 | Kámo
Poznáme dva druhy bobrov - bobra kanadského a bobra vodného. Patria do veľkej skupiny hlodavcov práve tak ako myši, potkany či morčatá. Podobne ako ostatné hlodavce majú veľké a ostré predné zuby (rezáky), ktorými ohlodávajú kôru kmeňov stromov alebo mladých konárikov. Bobry sú výborní stavitelia hrádzí - stavajú ich na väčších potokoch. Stromy "prepiľujú" veľkými dlátovitými zubmi. Hoci si potravu hľadajú na súši, spôsobom života sú viazané na vodu, takže vedia dobre plávať. Plávajú pomocou zadných končatín s plávacími blanami, pričom chvost im slúži ako kormidlo. Keď zacítia nebezpečenstvo, plieskajú chvostom o hladinu, a tak varujú ostatné bobry. V 18. a 19. storočí ľudia tieto zvieratá lovili pre peknú srsť, z ktorej vyrábali čiapky a kožuchy. V niektorých častiach Severnej Ameriky a Európy takto bobry úplne vykynožili. Dnes sa lov bobrov kontroluje, no i tak im hrozí celkové vyhynutie.

Bobrí hradRodiny bobrov žijú v bobrích hradoch, postavených z konárov, tenších kmeòov a kamenia, stmelených blatom. V èasti nad hladinou majú brloh, kde odpoèívajú. Na jeseò vytierajú vnútro brloha blatom, ktoré stvrdne, v zime ešte aj zamrzne, a tak ich chráni pred votrelcami.
Potrava
Bobry sú bylinožravce. Na jeseò a v zime sa živia hlavne osikovou a vàbovou kôrou. V zime, keï vodná hladina zamrzne, nemôžu sa bobry dosta von zo svojho hradu, lebo vchody majú pod vodou, živia sa preto zásobami. Na jar a v lete si spestrujú jedálny lístok vodnými rastlinami, trávou, lístím, ale najväèšmi im predsa len chutí kôra.
23. dubna 2007 v 19:25 | Kámo
Veľké mačkovité šelmy - levy, tigre, gepardy a leopardy - patria medzi najobávanejšie zvieratá. Sú to mocné dravce so silnými ostrými zubmi aj pazúrmi a s dobre vyvinutými zmyslami. Pekná pásavá alebo škvrnitá srsť ich výborne maskuje. Na korisť striehnu zväčša v úkryte a zmocňujú sa jej náhlym útokom z bezprostrednej blízkosti. Poznáme sedem druhov veľkých mačkovitých šeliem. Najväčší je tiger, ktorý meria bez chvosta až 3 m; lev je o niečo menší. Prvé veľké mačkovité šelmy žili na Zemi už pred 45 miliónmi rokov. Dnes sú rozšírené po celom svete s výnimkou Austrálie a najsevernejších polárnych oblastí. Irbis vrchovský žije v ázijských veľhorách. Jaguár, najväčšia šelma Strednej a Južnej Ameriky, je výborným plavcom a obratne sa pohybuje aj po stromoch.
23. dubna 2007 v 19:23 | Kámo
Krátkonôžka je jediný scinkovitý druh plaza žijúci v našich končinách. Vďaka krásnej striebornej farbe tela ho mnohí pokladajú za "klenot" medzi našimi plazmi.
Popis:
Je to malý jašterovitý plaz so štíhlym valcovitým telom. Krátke, tenké a značne od seba vzdialené končatiny využívajú pri pohybe hlavne mláďatá. Krátkonôžky svoje nohy pri pohybe pritlačia k telu a pohybujú sa rovnako ako hady. Pri pozorovaní ich rozpažia a snažia sa nimi podoprieť aby lepšie videli. Na očiach nemajú pohyblivé viečka ako jašterice, ale majú priehľadnú šupinu rovnako ako hady. Celé telo je pokryté malými, hladkými šupinami, ktoré sú na hlave redšie. Sfarbenie býva bronzovohnedé až sivohnedé s kovovým leskom s dvoma pozdĺžnymi tmavými pásikmi. Boky má tmavšie a brucho striebornozelené. Sfarbením nápadne pripomína slepúcha.

Krátkonôžka štíhla - pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie:
Rozšírený je najmä na Balkáne, v južnom Rakúsku, v Taliansku, severnej časti Arabského poloostrova a v malej Ázii. Najhojnejšie sa vyskytuje v Maďarsku, odkiaľ sa tento druh v posledných desaťročiach rozšíril aj na juh nášho územia.

Krátkonôžka štíhla - areál rozšírenia v Európe
Biotop:
Žije v tráve a lístí. Na slnkom vyhriatych suchých, kamenistých stepných stráňach. Výnimočne sa dá nájsť aj na piesočnatých stráňach. Život trávi pod kameňmi a suchých lístím.
Veľkosť:
Tento plaz dorastá 8- 10cm, výnimočne 12cm. Až polovica jej dĺžky pripadá na chvost. Vďaka ťažkej spozorovateľnosti ich herpetológovia označujú za optotyp (zariadenie na skúšanie ostrosti zraku).
Potrava:
Živý sa drobným hmyzom ako sú drobné článkonožce, pavúky, červíky a ranné štádiá hmyzu. Dokáže zožrať aj menšie cvrčky a iný skákavý hmyz. Je aktívna hlavne za súmraku.

Krásna krátkonôžka v plnej svojej kráse (foto: Jiří Haleš)
Pohlavie:
Samček je výraznejšie sfarbený a útlejší ako samička. Tá má na zavalitejšom tele menej nápadné sfarbenie a kresbu. Samičky sú tiež menšie, lebo majú kratší chvost.
Rozmnožovanie:
Na rozdiel od väčšiny scinkov, ktoré sú väčšinou živorodé, naša krátkonôžka znáša vajíčka. Pári sa v apríli počas teplých podvečerov. Samček zostáva pri samičke ešte niekoľko dní. Samica kladie v júni-auguste zväčša 2-6 vajíčok na dobre chránené miesto pod lístím, kameňmi alebo v piesku. Vajíčka sú bielej farby a v porovnaní s rozmermi samice dosť veľké (10-12mm). Ich vývoj trvá 6-8 týždňov. Mláďatá sa liahnu koncom júla alebo v auguste. Sú veľmi pohyblivé a merajú cca. 25mm. Dospelosti sa dožíva maximálne 1-2 z mláďat. Na udržanie populácie v krajine drancovanej človekom je to žalostne málo.
Ochrana:
Je prísne zákonom chránená. Z dôvodu nízkej reprodukčnej schopnosti sa ich počty neustále znižujú a v mnohých oblastiach sa vytráca. Keďže má veľa nepriateľov (iné plazy, vtáky a nesvedomití zberatelia), je jej budúcnosť na našom území ohrozená. Preto by sme sa mali všetkými silami snažiť o zachovanie potrebných podmienok na lokalitách jej výskytu.

Krátkonôžka štíhla - areál rozšírenia na Slovensku
Výskyt u nás:
Na našom území sa nachádza severná hranica výskytu krátkonôžky. Žije v najteplejších oblastiach južného Slovenska, kde dosahuje najsevernejšiu hranicu svojho rozšírenia.
23. dubna 2007 v 19:23 | Kámo
Táto krásna americká korytnačka síce nepatrí k našim pôvodným druhom plazov, ale je vďaka nám ľuďom súčasťou našej prírody. Preto by sme sa k nej mali aj tak správať. Rešpektovať ju v plnej možnej miere.
Tento druh sa v minulosti veľmi často ponúkal v chovateľských obchodoch, ale pre zámernú dezinformáciu o dorastajúcej veľkosti v dospelosti a nedostatku chovateľských poznatkov medzi širokou verejnosťou ju začali jej pôvodní chovatelia vypúšťať do našej prírody, kde sa úspešne adaptovala a udomácnila. Na mnohých lokalitách na Slovensku našla svoj druhý domov. Populáciou najväčšia hustota tohto taxonu sa v súčasnosti nachádza v Piešťanoch a blízkom okolí, kde sa aj rozmnožuje.
Popis: Dospelé samce majú dlhšie pazúriky na predných končatinách a preliačený spodný pancier do vnútra. Samica má brušnú časť rovnú a je oveľa robustnejšia. Najnápadnejšie na tejto korytnačke je sfarbenie jej hlavy, krku a končatín. Obe pohlavia totiž majú za očami červený či oranžovožltý výrazný pás, ktorý niekedy môže aj úplne chýbať. Karapax je hnedý, žlto prúžkovaný v mladosti jasne zelený, ozdobený navyše aj žltými škvrnkami, plastrón je žltý s čiernymi prstencovitými okami, ktoré niekedy pripomínajú písmenká. Na hlave, krku i končatinách sú žlté pozdĺžne pásiky. V chovoch (USA) sa chovajú aj albinotické jedince s červenými očami.

Korytnačka písmenková ozdobná
Rozšírenie: Korytnačka písmenková ozdobná má veľký areál rozšírenia. Ten sa začína na juhovýchode USA, pokračuje cez Mexiko, Strednú Ameriku až po severozápad Južnej Ameriky (Kolumbia, Venezuela či Brazília).
Výskyt u nás: Výskyt u nás: U nás je vysadená na mnohých lokalitách, ale všetky sú jej nepôvodné lokality, t.j. bola sem vysadená umelo človekom. Odhaduje sa, že jej populácia na Slovensku presahuje až 120 jedincov (Vráblová, 2005). Literatúra uvádza odhadom 17 až 50 lokalít na zemí Slovenska. Jej výskyt bol doteraz zaznamenaný v (okresoch) Piešťany, Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Nitra, Levice, Nové Zámky, Trenčín, Pezinok, Banská Štiavnica, Ilava, Banská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Liptovský Mikuláš a na iných lokalitách.
Biotop: U nás tieto korytnačky obývajú najrôznejšie vodné nádrže, zavodňovacie kanály, mierne tečúce rieky, kde sa sústreďuje vo veľkých množstvách na brehoch či na kameňoch vyčnievajúcich z vody. Tu je možné ju pozorovať počas celého dňa, kedy sa vyhrieva na slnku a loví svoju potravu. Tou je rôzny hmyz, kôrovce, rybky (choré a slabé!), dážďovky a ďalšie drobné živočíchy. Niekedy prijme aj vodné rastliny. Výborne pláva a potápa sa, miluje vyhrievanie sa na slnku na brehoch riek či jazier.
Veľkosť:Dorastá do dĺžky 30 (25) cm, samčeky sú menšie (9-22 cm), samice (19-27 cm).

Korytnačka písmenková ozdobná
Potrava:Korytnačka písmenková sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria žaby, žubrienky, mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Nepohrdne však ani vodnými rastlinami a v menšej miere aj ovocím. Treba ale podotknúť, že loví predovšetkým choré a slabé jedince živočíchov, takže tvorí spolu s korytnačkou močiarnou akúsi "zdravotnú políciu".
Rozmnožovanie: Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom. Krátko po prebudení nastupuje párenie, ktoré sa zaznamenalo počas celého obdobia ich aktivity. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov, pričom samček pomocou svojich dlhých pazúrikov na predných končatinách akoby hladkal samičku po hlave. Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do jamôk neďaleko od vody. V znáške býva 5 - 25 vajíčok. Mladé sa liahnu po 65 - 75 dňoch, predpokladá sa, že v prípade nepriaznivého leta sa liahnu až na jar budúceho roka. Novorodené korytnačky majú 2,5 - 3,8cm a mäkký pancier, ktorý úplne stvrdne až v treťom roku života.
Obrana: Najčastejšou obranou je rýchle a niekedy aj pomerne hlučné vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pod vodnou hladinou vydržia pomerne dlhý čas. Ale ich zvedavosť ich donúti sa vynoriť a z úctivej vzdialenosti sledovať okolie. Ich úteková vzdialenosť je výsledkom predošlých skúseností s človekom. Pri chytení do rúk sa dokáže úspešne brániť intenzívnych škrabaním dlhým nechtami a hryzením. Niekedy dochádza k vylúčeniu nahromadenej vody a moči v močovom mechúriku. Ak by sme ju chytili pod vodnou hladinou, zväčša by sa pokúsila o aktívny únik, len málokedy sa oddá svojmu osudu a zatiahne sa do svojho panciera.

Korytnačka písmenková ozdobná
Ochrana: Trachemys scripta elegans nie je u nás chránená, navyše je zakázané ju dovážať do krajín EÚ. V každom prípade je súčasťou našej prírody. Jej aktívna ochrana je síce otázna, ale záleží od uhlu nášho pohľadu. Je otázne aj jej údajné vytlačovanie našej Emys orbicularis z našej prírody. Zatiaľ sa tento vplyv nepodarilo bezpečne preukázať. Štefan Čambal
23. dubna 2007 v 19:22 | Kámo
Korytnačka bahenná je jediná korytnačka, ktorá pôvodne žije na našom území. Často býva zaraďovaná medzi "korytnačky prechodného typu", pretože končatiny sa viac podobajú na suchozemské korytnačky, ale tvar panciera je podobný vodným korytnačkám. Ide o chránený druh (podobne ako všetky naše plazy), ale je možné stretnúť sa s ňou aj v domácich chovoch. Výborne pláva a potápa sa, ale miluje vyhrievanie sa na slnku, na brehoch riek či jazier.
Popis: Pancier je plochý, rovnomerne klenutý, hladký a v zadnej časti mierne rozšírený. Farba panciera je tmavo hnedá až černastá, zdobená, podobne ako celé telo, žltými bodkami, ktoré často splývajú do jemných čiar. Zdobenie je na okrajových štítkoch intenzívnejšie, ale sú tiež jedince ktoré majú pancier úplne tmavý a zdobenie je takmer neviditeľné. Mladé korytnačky majú aj uprostred panciera pozdĺžny kýl, ktorý sa však vekom stráca a u dopelých jedincov už nie je patrný. Spodná časť panciera je zvyčajne svetlá s tmavými škvrnami , ale môže sa vyskytovat aj v čisto čiernej variácii. Pancier je pevný, ale v prednej časti je vďaka priečnemu ohybnému kĺbu akoby mäkší. Stredových pancierových štítkov je päť, bočných je osem a okrajových je dvadsaťpäť. Za hlavou sú tri štítky akoby v tvare mašličky. Zrenica je okrúhla a dúhovka je oranžová alebo žltá s jasnou červenou kresbou v tvare kríža. Končatiny sú robustné a svalnaté. Predné majú päť prstov a zadné len štyri, zakončené krátkymi zahnutými no ostrými pazúrikmi. Chvost je pomerne dlhý a u mladých jedincov sa vďaka okrúhlemu pancieru zdá byť dlhší ako v skutočnosti je. Krk je pomerne krátky.

Korytnačka bahenná
Rozšírenie: Korytnačka bahenná je rozšírená v južnej a strednej Európe, západnej Ázii a na severozápade Afriky. Nevyskytuje sa však v Alpách a severne od Álp, bola zrejme vysadená umelo.
Výskyt u nás: Delí sa na dve kategórie, podľa toho či ide o pôvodné lokality alebo lokality, kde bola umelo vysadená. Pôvodné lokality: Východoslovenská nížina, južné Slovensko a Záhorská nížina. Vysadená bola v Košiciach či v Bratislave na Vlčom hrdle.
Biotop: Vyskytuje sa v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Takisto sa s ňou možno stretnúť v zarastených slepých ramenách riek, v rybníkoch, jazerách a rozsiahlych bažinách. Dospelé jedince sa vyskytujú v hlbších vodách, no mláďatá preferujú plytké teplejšie vody.
Veľkosť: Pancier dosahuje priemernej dĺžky 20 - 25cm, no vyskytli sa prípady, kedy bol pancier dlhý okolo 30cm.

Vyhrievajúca sa korytnačka bahenná
Potrava: Korytnačka bahenná sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria žaby, žubrienky, mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce.
Pohlavie: Pohlavné rozdiely sa dajú rozpoznať len u dospelých korytnačiek. Samice sú väčšie, majú kratší chvost a spodná časť panciera je rovná, pričom samci majú spodnú časť panciera akoby vpadnutú do vnútra. Ďalším znakom je očná dúhovka, pričom samci ju majú oranžovú a samičky žltú.
Rozmnožovanie: Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom. Krátko po prebudení začína párenie, ktoré je najintenzívnejšie v máji. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov. Doba párenia trvá asi dva týždne a páriace sa páry sa počas tejto doby zdržujú spolu. Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do plytkých jamôk pomerne ďaleko od vody. V znáške býva 3 - 20 vajíčok. Mladé sa liahnu až po 100 dňoch, no v prípade nepriaznivého leta sa liahnu až na jar budúceho roka. Novorodené korytnačky majú 2,5 - 3,8cm a mäkký pancier, ktorý úplne stvrdne až v treťom roku života.

Mláďa korytnačky bahennej
Obrana: Najčastejšou obranou je rýchle tiché vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pričom pod hladinou vydržia pomerne dlhý čas. Skôr, ako sa vynoria spod hladiny, pozorne skúmajú okolie. Človeka dokážu spozorovať už zo vzdialenosti 10 - 15m.
Ochrana: Aj napriek tomu, že ide o veľmi vzácneho plaza, jeho rozšírenie a lokality sú čoraz menšie a vzácnejšie. Je veľmi dôležité chrániť jeho pôvodné stanovištia a zachovať prostredie lokalít, v ktorom sa vyskytujú. Takisto aj voľné vypúšťanie korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans) nezodpovednými chovateľmi má za následok, že počty korytnačky bahennej klesajú. Tá totiž nestíha konkurovať zavlečenému druhu korytnačky písmenkovej a je z nášho územia vytláčaná.

Emys orbicularis
Dĺžka života: Tento druh sa dožíva nesmierne vysokého veku a to viac ako 100 rokov!!! Pričom dospelosť dosahujú vo veku okolo 12 až 15 rokov.
23. dubna 2007 v 19:21 | Kámo
Jašterica živorodá je naša najotužilejšia jašterica. Aby prežila v chladných oblastiach ako jediná z našich jašteríc rodí živé mláďatá.
Popis: Zootoca vivipara (predtým Lacerta vivipara) sa podobá najviac jašterici krátkohlavej. Je však chudšia a má väčšie šupiny. Sfarbenie máva zväčša bridlicovohnedé, s tmavými pozdĺžnymi pásikmi na chrbte a bokoch. Spodnú časť tela majú modrosivú, jemne žltú prípadne červenú, ktorá pri hrdle prechádza do bledomodrej alebo ružovej farby. Sú známe svetlé varianty, ale aj vyložene melanické formy. Variabilita v sfarbenia je daná širokým pásmom rozšírenia tohto druhu. Mláďatá bývajú hnedé až hnedočierne s malými bledými škvrnami. Zimu prespáva v bútľavých pňoch alebo v skalnatých štrbinách do ktorých zalieza už v septembri. Zimovanie u nej končí často už v marci - apríli, vo vyšších polohách o niečo neskôr.

Jašterica živorodá - pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie: Jašterica živorodá má najväčší areál výskytu zo všetkých suchozemských plazov. Je rozšírená vo veľkej časti palearktické oblasti. Vyskytuje sa od Írska, cez celú Európu a Sibír až po ruský ostrov Sachalin. Na sever zasahuje vysoko za polárny kruh až po 70° severnej zemepisnej šírky. V Európe nežije na Pyrenejskom polostrove a južne od Álp. V týchto južných oblastiach sa vyskytuje v nadmorskej výške až 3000 m.n.m. Chýba taktiež na južnej Ukrajine, v južnom povodí rieky Volga a na Kaukaze. V oblastiach za polárnym kruhom je aktívna len 3 mesiace, zvyšok roka prespí (3/4 roka). Rýchle osídlenie nových oblastí uľahčila tejto jašterici práve schopnosť rodiť živé mláďatá, keďže nie je závislá od výskytu substrátu vhodného na inkubáciu vajíčok.

Jašterica živorodá - areál rozšírenia v Európe
Biotop: Jašterica živorodá obýva veľa biotopov s rozdielnymi klimatickými podmienkami. Väčšinou ju nájdeme v blízkosti vodných zdrojov, na miestach kde sa môže vyhrievať na slnku, na vyvýšených kamenistých, alebo skalnatých plochách s možnosťou úkrytu v hustých rastlinných porastoch poprípade v skalných štrbinách. Často preferujú okraje zalesnených plôch. Najväčšie koncentrácie výskytu sú na rúbaniskách po ťažbe dreva, kde je dostatok úkrytov a potravy. Na týchto miestach je možné vidieť pokope aj viacero jedincov, dokonca aj dospelých samcov. Tí mimo obdobia párenia neprejavujú zvýšenú agresivitu a teritoriálne správanie.
Veľkosť: S dĺžkou 15-18 cm patrí k našim najmenším jaštericiam.

Jašterica živorodá
Potrava: Ich potravu tvoria pavúky, hmyz, mäkkýše, ale aj máloštetinaté červíky a stonožky. Prirodzenými nepriateľmi jašteríc živorodých sú malé šelmy a dravci. Mláďatá ale aj dospelé jedince, sú dôležitou zložkou potravy mladých vreteníc severných a užoviek hladkých .
Pohlavie: Samce majú často brušnú časť zafarbenú výrazne do červena alebo žlta s čiernymi bodkami a to predovšetkým počas doby párenia. Najlepším poznávacím znakom sú však femorálne póry na spodnej strane zadných nôh, ktoré sú dobre badateľné u starších samcov. Samice tieto póry nemajú. Ich brucho je bledej až béžovej farby s ojedinelými bodkami alebo škvrnami.
Rozmnožovanie: Po ukončení zimovania samce opúšťajú úkryty o 14 dní skôr než samice. Samce bránia svoje teritória a ihneď sa pária so samicami často ešte v blízkosti zimovísk. Samce sa samiciam pri párení zahryznú do chrbta tak pevne, že zranenia vidno po celý rok. Po párení sa samec ešte dlho zdržuje v blízkosti samice. Jašterica živorodá je vajcoživorodým (ovoviviparným) druhom. Samici sa po 3 mesiacoch gravidity liahne v priemere 5-7 niekedy až 12 mladých jašteričiek. Na svet prichádzajú v priehľadných obaloch, ktoré po krátkej dobe opúšťajú. Nejde teda o pravú živorodosť ako je tomu napríklad u cicavcov. Po vyliahnutí každého mláďaťa sa samička posunie o 1-2 kroky a preto mláďatá stoja v rade za sebou . Časový interval liahnutia medzi každým ďalším jedincom je 3-10 minút. Liahnutie prebieha vo večerných hodinách alebo v noci, pravdepodobne aby boli šance na prežitie mláďat vyššie. Mláďatá sú veľmi malé, cca. 40mm, zafarbením sú o niečo tmavšie než dospelí jedinci. Dospievajú v 2-3 rokoch života.

Jašterica živorodá
Ochrana: Jašterica živorodá (zootoca vivipara, synonymum lacerta vivipara) je ohrozeným druhom plazov SR. Početnosť populácie jašterice živorodej sa znižuje v dôsledku obývania vhodných biotopov. V mnohých častiach svojho areálu, kde nie sú poškodené pôvodné biotopy, je táto jašterica pomerne hojná. Pre ochranu druhu je preto nutné zachovať doteraz neporušené biotopy a stanovištia, stabilizovať hydrologické pomery a obmedziť nadmerné používanie chemických látok v lesníctve. V zachovaných oblastiach pri dostatočnej početnosti populácie táto jašterica ako predátor reguluje množstvo škodlivého hmyzu.
Výskyt u nás: Na našom území žije v horských oblastiach na vlhkých biotopoch, pri potokoch, rašeliniskách, lesných lúkach a čistinkách. Na Slovensku obýva Malé Karpaty, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kremnické pohorie a Slovenské rudohorie, ale vyskytuje sa aj na Žitnom ostrove a vo Východoslovenskej nížine. Slovenské nížinné lokality patria medzi najnižšie položená miesta výskytu (do 120 m n. m.). Populácie z Východoslovenské nížiny boli popísané ako samostatný poddruh Lacerta vivipara pannonica, ktorý však mnohými autormi nie je uznávaný.

Jašterica živorodá - areál rozšírenia na Slovensku
23. dubna 2007 v 19:21 | Kámo
Jašterica zelená - Lacerta viridis
Naša najväčšia a jedna z najkrajších jašteríc. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom.
Popis: Tieto teplomilné jašterice sú prekrásne až exoticky sfarbené. Ako jedna z mála jašteríc dokáže šplhať po stromoch. Je aktívna cez deň, v letných mesiacoch dopoludnia a navečer. V suchých obdobiach sa aktivita jašteríc znižuje. Najpresnejším určovacím znakom (hlavne pri mláďatách) sú dva nosné štítky nad sebou a malý záhlavný štítok v tvare trojuholníka. Žiadna iná naša jašterica tieto znaky nemá. Zimu prečkávajú v rôznych dierach v pôde, skalách a stromoch. Diery upchávajú hlinou a iným prírodným materiálom. K zimnému spánku sa ukladajú koncom septembra až v októbri. Mláďatá aj neskôr, keďže potrebujú nabrať čo najviac síl. Na jar sa prebúdzajú neskôr ako iné jašterice, väčšinou až v priebehu apríla.

Jašterica zelená - pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie: Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. Chýba iba v južnom Španielsku a Portugalsku a na ostrovoch Stredozemného mora. Na východe zasahuje nesúvisle až na ľavý breh Dnepru. Najsevernejšia izolovaná populácia je v nížinách Poľska.

Jašterica zelená - areál rozšírenia v Európe
Biotop: Ide o teplomilnú jaštericu, ktorá vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru, ako sú skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, na okrajoch lesov, pastvinách a vinohradoch. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m. Zimuje v podzemných úkrytoch, v skalných štrbinách alebo v dutinách stromov. Na jar sa objavuje až koncom marca, obdobie aktivity končí už v septembri, najneskôr začiatkom októbra, iba mladí jedinci sa ukladajú k zimnému spánku o niečo neskôr.

Jašterica zelená - samice s rôznym sfarbením
Veľkosť: V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí našu najdlhšiu a najväčšiu jaštericu v strednej Európe. To znamená, že potrebuje aj najväčšie množstvo potravy čo z nej robí najužitočnejšie jaštericu Slovenska (z pohľadu množstva hmyzu).
Potrava: Jašterica zelená je dravá, živí sa väčším hmyzom, výnimočne aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Mláďatá sa živia drobným hmyzom. Sú známe aj prípady kanibalizmu, keď dospelí jedinci požierajú vlastné mláďatá.
Pohlavie: Samce majú žltozelený chrbát prechádzajúci do bledožltého brucha. Temeno hlavy majú hnedé prípadne olivovozelené. V období párenia majú azúrovomodré celé podhrdlie. Samičky mávajú bledšie sfarbenie ako samce. Zelená prechádza od chrbta smerom k bokom do hnedej farby s čiernymi a belavými škvrnami. Farba závisí vo veľkej miere od lokality a veku. Mláďatám ako aj niektorým dospelým jedincom chýba zelené sfarbenie. Sú známe dokonca prípady nálezu úplne čierneho jedinca.

Jašterica zelená - krásne vyfarbený samec
Rozmnožovanie: Obdobie párenia začína koncom apríla a môže trvať až do júna. Samce o samičku zúrivo bojujú, dokonca môžu jeden druhé odtrhnúť aj chvost. Počas párenia žije samec so samičkou aj niekoľko dní, pravdepodobne preto aby zabezpečil, že sa nebude páriť s ďalšími samcami. Počas júna a júla (6-8 týždňov od párenia) znáša samica 5 až 25 bielych vajec, ktoré sú 18-20mm veľké. Kladenie vajec môže trvať aj dve hodiny. Vajíčka samica zahrabe na suchom mieste(obyčajne do piesku) a navŕši na ne kôpku až do výšky 7 cm. Podľa teploty sa mláďatá liahnu v auguste až v septembri(cca. 8 týždňov od nakladenia). V chladných rokoch sa môže, vývoj zárodku predĺžiť až do jesene. Zárodok sa potom obvykle podchladí a odumrie alebo sa vyliahne oslabené mláďa, ktoré už nestačí získať dostatočné zásoby na prezimovanie a hynie. Po vyliahnutí merajú cca. 8-10cm a do zimy vyrastú až so 12 cm(aj s chvostom). Jašterice pohlavne dospievajú v 3. roku života.

Jašterica zelená - pohľad zblízka
Ochrana: Prežitie jašterice zelenej na väčšine lokalít je neisté pre veľmi silné narušenie biotopov. Základom ochrany jašterice zelenej je uchovanie biotopov, na ktorých druh žije, pred devastáciou a zničením. Početnosť tohto druhu je však v rôznych častiach krajiny značne rozdielna a tým sa líši aj bezprostredný stupeň ohrozenia. V južnej časti svojho areálu je miestami hojná. V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov. U malých izolovaných populácií môže byť aj rozsahom malý zásah príčinou rýchleho zániku celej populácie. Príkladom môže byť chov domácich zvierat (napr. mačiek, domácej hydiny, pávov a pod.) na miestach výskytu neveľkých populácií alebo vypaľovanie trávy.
Výskyt u nás: Oblasť rozšírenia sa tiahne od Záhoria cez úpätie Malých Karpat, ktoré zasahuje až k Bratislave. Ďalej na strednom toku Váhu a Nitry a na dolnom toku Hronu. Najpočetnejšia je v Slovenskom krase. V tejto oblasti sa vyskytuje v súvislom areáli. Na Muránskej planine vystupuje až do výšky 1000 m n. m. Na východe zasahuje do CHKO Vihorlat.

Jašterica zelená - areál rozšírenia na Slovensku